Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

GENEZARETSKÉ (GALILEJSKÉ) JAZERO

Galilejské jazero sa tiež nazýva Galilejským morom, pretože Židia aj Arabi majú rovnaké pomenovanie pre more aj jazero. Galilejské jazero je sopečného pôvodu, nachádza sa 212 metrov pod hladinou mora, zo severu na juh je dlhé asi 21 km a široké maximálne 13 km. Je to jedno z najmalebnejších miest vo Svätej zemi.

Kto chcel nájsť v okolí jazera ticho a byť sám, určite našiel veľa vhodných miest. Na jar sú tu inak jednotvárne stráne posiate zelenými rastlinami a kvetinami, ktoré dodávajú pustej krajine svoje kúzlo. A breh poskytuje množstvo krásnych výhľadov na okolitú krajinu. Všetok pohyb ľudí – Židov, Grékov a Rimanov, ich strasti a túžby, to všetko tu ležalo pred Ježišovými očami ako na dlani, keď sa modlil k svojmu Otcovi.

V Ježišovej dobe patrila oblasť pri pobreží jazera, ktorému domorodí obyvatelia hovorili „Božie oko“, k najhustejšie obývaným oblastiam celej krajiny. Jazero bolo v staroveku vychýrené množstvom rýb, ktoré poskytovali ľuďom obživu i zárobok.

Najhustejšie osídlený bol v Ježišovej dobe západný breh jazera. V tejto rajsky krásnej krajine bolo mesto na meste a dedina na dedine. Na brehu sa skvelo nádherné sídlo, ktoré si len nedávno dal postaviť Herodes Antipas. Jeho staré sídlo Sephoris ležalo v galilejskej hornatine a tam boli studené zimy. Tu, dole, na brehoch jazera však bolo večné leto.

V zimnom období, kedy teplota nikdy neklesá pod nulu, sú okolité hory a pobrežie celé zelené. Keď sa však v máji a júni vyšplhá teplota na 40 stupňov v tieni, zachváti púštne sucho všetko, čo nemá dosť hlboké korene. Vyrovnávaním vysokých teplôt horskej kotliny a studených prúdov, ktoré prichádzajú od hôr vznikajú nebezpečné a náhle vetry, ktorých sa práve pre ich nečakaný vznik obávajú rybári. Ešte dnes vidíme, ako sa rybári sem-tam zastavia pri svojej práci a započúvajú sa, či vo výške nie je počuť vietor – skôr ako by sa zniesol na jazero.

Letná klíma pri jazere je nepríjemne horúca, dusná a vlhká. Dokonca i dnes sa niektoré miesta hemžia hadmi, jaštericami, škorpiónmi a predovšetkým moskytmi, čo sa však nikde v evanjeliách nespomína.

Galilejské jazero je v súčasnom Izraeli najväčšou zásobárňou pitnej vody a jeho vody sú nepostrádateľné pre miestne poľnohospodárstvo. Avšak čerpanie vody z neho môže zapríčiniť dlhodobé ekologické problémy. Z tohto dôvodu nie je dovolené stavať žiadne hotely alebo turistické zariadenia v blízkosti jazera a aj komerčné rybárstvo je prísne monitorované.

 

O kráse kvetov zasľúbenej krajiny je zmienka aj v jednej z najkrajších kníh Biblie - v Piesni Piesní. (Pies 2,1)